Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, ktorý poznáme aj pod ľudovým názvom Božie Telo, patrí medzi tie dni v roku, keď sa učíme pozerať na obyčajné veci neobyčajným pohľadom. Chlieb a víno, dary zeme a ľudskej práce, sa v Eucharistii stávajú miestom Božej prítomnosti. Práve touto myšlienkou sa už po štvrtýkrát niesli aj naše školské Medové raňajky.
Počas dopoludnia sa žiaci rozdelili do štyroch skupín a postupne navštívili štyri stanovištia – včelára, mliekara, pekára a školskú kaplnku. Každé z nich rozprávalo svoj vlastný príbeh. Príbeh o práci, trpezlivosti, zodpovednosti a o ľuďoch, ktorých často nevidíme, no bez nich by na našom stole chýbalo to najzákladnejšie.
Pri včelárovi deti objavovali fascinujúci svet včiel. Svet, v ktorom každá včela pozná svoju úlohu a svojou neúnavnou prácou prispieva k dobru celého spoločenstva. Lyžička medu, ktorú si ráno natrieme na chlieb, zrazu prestala byť samozrejmosťou. Stala sa výsledkom tisícov letov, hodín práce a starostlivosti človeka, ktorý sa o včely s láskou stará.
Na stanovišti mliekara sa žiaci dozvedeli, koľko úsilia sa skrýva za pohárom čerstvého mlieka. Každodenná starostlivosť o zvieratá, skoré vstávanie, zodpovednosť bez voľných dní či sviatkov – to všetko je súčasťou práce, ktorú si mnohí z nás uvedomia až vtedy, keď ju vidia zblízka.
Pekár zas otvoril dvere do sveta chleba. Do sveta vône čerstvého pečiva, ale aj poctivého remesla. Krajec chleba nevzniká stlačením tlačidla. Je výsledkom práce farmárov, mlynárov, pekárov a mnohých ďalších ľudí. Za každým kúskom chleba stojí príbeh, ktorý sa začína v zemi a pokračuje rukami človeka.
Štvrtým zastavením bola školská kaplnka. Práve tam sa jednotlivé príbehy spojili do jedného veľkého celku. Chlieb, mlieko, med – všetko sú to dary, ktoré dostávame prostredníctvom stvorenstva a práce ľudí. Sviatok Božieho Tela nám však pripomína ešte hlbšiu skutočnosť. Boh si za miesto svojej prítomnosti vybral práve obyčajný chlieb a víno. To, čo denne vidíme na stole, sa v Eucharistii stáva miestom stretnutia človeka s Bohom.
Medové raňajky nie sú iba stretnutím pri dobrom jedle. Sú pozvaním zastaviť sa a uvedomiť si, koľko dobra sa skrýva za obyčajnými vecami. Učia nás vážiť si prácu druhých ľudí, pestovať vďačnosť za prijaté dary a objavovať Božiu prítomnosť tam, kde by sme ju možno ani nehľadali.
Práve v tom spočíva poslanie katolíckej školy. Nielen odovzdávať vedomosti, ale pomáhať mladým ľuďom vidieť svet hlbšie. Učiť ich rozpoznávať hodnotu práce, krásu vďačnosti a Božie stopy v každodennom živote. Pretože veľké pravdy sa často ukrývajú v tých najobyčajnejších veciach...........